Osobnosť a vzťahy

Vedeli ste, že až 80% ľudí používa vo svojich životoch úplne nefunkčné vzorce správania? Nevedia, kto sú, nepoznajú svoje ciele, prevláda v nich strach. Doslova prežívajú zo dňa na deň. Ako môže mať niekto kvalitný vzťah s iným človekom, keď nemá kvalitný vzťah so sebou samým?

Ak chceme osobnostne rásť a zdokonaľovať sa v akejkoľvek oblasti, napríklad vo vzťahoch, nevyhnutnou podmienkou je byť absolútne úprimný k sebe samému. Pritom nám musí byť jasné, že to čo objavíme v sebe, nás môže zabolieť. V sérii článkov “osobnosť a vzťahy” sa dozviete, prečo sú ľudia ne/šťastní vo svojich vzťahoch.
 

Zrelá osobnosť

Ako sa dá odhadnúť, či je niekto osamelý alebo naopak vyrovnaný vo vzťahu? Keď sa spýtam na citlivú tému a daný človek je prítomný v danom okamihu, bez emócií rozpráva o svojich citoch, radostiach a sklamaniach, vtedy je vyrovnaný. Keď vidím a pocítim neistotu v druhom človeku, spýtam sa priamo a on odpovedá spôsobom: „Teraz o tom nechcem rozprávať…“, „Nechajme to tak…“, Vrátime sa k tomu neskôr…“, vtedy viem, že je to zahováranie, nevypovedaný strach a neistota. Nebojím sa klásť priame, otvorené alebo aj nepríjemné otázky, pretože z odpovedí dokážem rýchlo zistiť, či je človek zrelá osobnosť. Sledujem, ako pružne dokáže odpovedať. Naopak, ak niekto zaváha, pozerá sa do zeme alebo po miestnosti, alebo sa neprimerane zatvári, zahovára, to znamená, že danú oblasť nemá v sebe racionálne a emocionálne spracovanú.

Sklamanie vo vzťahoch

Počas života sa nám stáva, že v interakcii s ľuďmi, najmä s predstaviteľmi opačného pohlavia, zlyháme, prežijeme sklamanie. Ak nemáme v sebe správne spracované tieto zážitky, odpovedáme nazlostene, rozčúlene, ukazujeme prstom na druhého. V skutočnosti, ak chceme dosiahnuť pokoj a poriadok v sebe, mali by sme si odpovedať na tieto otázky: „Prečo som sa nechal využiť?“, „Prečo som vzťahovačný?“, „Prečo som si nevšímal znamenia?“, „Prečo som sa nechal ovplyvniť?“, „Prečo som bol tvrdohlavý?“. Ten, kto má v sebe poriadok a je vyrovnaný, odpovedá napríklad: „Dobrá otázka, pretože som sa naozaj často nechal využiť a oklamať. Vtedy som bol nahnevaný na danú osobu, osočoval som ju. Ale zistil som, že nie ona bola špina, ale ja som si nevšímal drobné varovné znamenia. Tam som ich mal pred nosom, ale som si ich nevšimol, lebo som si ich nechcel všímať. Keby som si ich všimol, tak by som zmenil svoje správanie a je možné, že ten vzťah by nezlyhal. Ale teraz viem, koľko veľa som sa z toho naučil!“ Toto je zrelosť. Dostanem nečakanú otázku. Ako rýchlo a pružne viem na ňu reagovať?

Zážitok prítomnosti

Väčšina ľudí sa žiaľ, nechce učiť zo svojich chýb. Nechcú vidieť, čo sa s nimi deje tu a teraz, ale vyplakávajú nad minulosťou a majú strach z budúcnosti, čím si zničia zážitok prítomnosti. Medzi nariekaním a strachom nie je priestor pre zážitok prítomnosti! Majú výčitky svedomia, alebo sa boja. Ale kedy žijú? Kedy je ten čas, keď do svojho života dajú všetko, kedy si vychutnajú zážitok „tu a teraz“? Nikdy. A na konci svojho dňa stoja v kúpeľni, umývajú si zuby a zhodnotia, že mali hrozný deň. A pokračujú v prežívaní z jedného dňa na druhý. 

Zážitok minulosti

K tomu, aby sme dokázali urobiť krok vpred, je dôležité uzavrieť svoju minulosť. A v kľude sa pohnúť ďalej. Keď odchádzame z domu, vypneme elektrinu, zamkneme si byt a sme kľudní. Spravili sme všetko, aby náš domov bol v bezpečí. Takisto, ak vo svojej minulosti nezamkneme určité dvere, tak budeme cítiť neistotu. „Zamkol som, či som nezamkol?“ „Uzavrel som to v sebe, či som to neuzavrel?“. Ale ak sa niekto chce správať tak, že chce zabudnúť, či uzavrel svoju minulosť, nemôže sa čudovať, že príde domov a má vykradnutý byt a v tom byte je chlad. Nedá sa pokojne žiť, ak sa človek nepoučí zo svojej minulosti. Ak chce iba zabudnúť, ale nepoučí sa z toho, je pravdepodobné, že ho čaká rovnaký vzťah ako predtým.

Ako zistíme, či aktuálne prežívame vyrovnaný vzťah?

Jedna z vecí, ktorá nám sťažuje rozpoznať to, je citová slepota. Som slepý v prežívaní svojich citov, k sebe samému. Takíto ľudia používajú rôzne masky, pretože sa boja a takéto masky vedú k vnútorným kŕčom. Keby som zhrnul iba toto – slepota, používanie masiek, strach – ich prítomnosťou vo vzťahu vzniká nedostatok sebavedomia. Nedokážu povedať alebo ukázať, akí sú v skutočnosti. Čas beží a napätie sa stupňuje. Pritom dôležité veci je nevyhnutné nahlas vysloviť už na začiatku vzťahu. Keď ich nepovieme, doplatíme na to obaja. Aké sú reakcie? „Nedôveruješ mi? Prečo si mi to nepovedal na začiatku?“. A spontánna dôvera klesá. Ak nevyslovím dôležité veci, bude ma to tlačiť, pretože neukazujem svoju pravú tvár. Vznikajú otázky typu: „Čo je to s tebou, nebýval si takýto?“ Odpoveď: „Ale nič, iba mám zlý deň.“ Takže nielen nedostatok odvahy vysloviť veci nahlas, ale aj klamstvo.

1. Spoločné základy

Na začiatku vznikajúceho vzťahu je neodmysliteľné postaviť spoločne základy vzťahu. Ako pri stavbe domu. Každý postaví svoj základ. Základy sa dajú položiť dobre iba raz a iba na začiatku.

2. Sme objektívni?

Nasleduje subjektivita. Ak niekoho milujeme, sme ochotní od neho strpieť oveľa viac ako od cudzích. Náš partner môže drevo rúbať na našom chrbte a my povieme: “Veď on to tak nemyslí“. Inde sme nahnevaní aj za oveľa menšie drobnosti. Subjektivita teda zabraňuje vyrovnanému vzťahu. Opakom je teda objektívne vnímanie. Je veľmi dôležité byť objektívny už na začiatku vzťahu. Už vtedy presne cítime, ak je v tom druhom niečo, čo nám nevyhovuje – niečo je v ňom nesympatické. Toto trvá istý čas a skĺzneme do subjektivity. Potlačíme, zabudneme, ospravedlňujeme a prežijeme s partnerom dlhé roky. Narodia sa deti a keď opustia rodinné hniezdo, partneri zisťujú akí sú nešťastní.

3. Stretnutie so sebou samým

Čo znamená počúvať svoj rozum? Z času na čas si sadnúť so sebou samým a spýtať sa seba, či sme šťastní. Pravidelne. Spýtať sa seba, čo sú tie vlastnosti, kvôli ktorým na svojho partnera vzhliadam a kvôli ktorým nie. Čoho je viac? Ak je viac toho, kvôli čomu si ho nevážim – lebo chrápe, je lenivý, nedôsledný, neváži si seba, sľubuje a nedodrží, je nezdvorilý, necítim, že by ho zaujímal môj názor – tak mám jasné výsledky pred sebou a môžem sa spýtať, či som šťastný?

4. Sebadôvera a vzájomná dôvera

Ak si to všetko ospravedlňujeme a nechceme to vidieť, tak zabudneme na to a zostaneme slepí. Ale ako môže byť citovo slepý človek vyrovnaný? Môže sa opierať o druhého a žiť vedľa seba. Nie s druhým. Vedľa druhého. Vedľa druhého žijú ako dobrí alebo zlí susedia. Opieranie sa na strane jednej; sebavedomie, sebauvedomenie, sebadôvera a pokojné vyžarovanie na strane druhej. Byť vyrovnaný sám so sebou = veriť si. Vzájomne si veriť. Aj keď je búrka, aj keď svieti slnko. Vidím a som schopný sa postaviť voči svojim strachom, čím si budujem sebavedomie a sebadôveru, pretože sa nenechám. Ak budem mať otvorené oči, stretnem podobne zrelého človeka. A slepý stretne slepého.

Pokračovanie už čoskoro.

Ďalšie príspevky