Ľudia majú strach byť na seba hrdí
7. december 2020
Viete aký je rozdiel medzi „zlyhal som“ a „nepodarilo sa mi to“?
„Zlyhal som“ nastáva vtedy, keď máme dostatok energie, aby sme zvládli určitú výzvu, ibaže naša lenivosť, obavy, strach, výhovorky alebo sebeckosť sú silnejšie. Nevložíme teda do výzvy toľko energie, koľko by sme mohli byť schopní. Následkom tohto stavu si vyčítame, že sme nevyužili svoj potenciál.
„Nepodarilo sa mi to“ znamená, že sme urobili všetko, čo sme vedeli. Pritom nám je jasné, že sa nám nemusí podariť úplne všetko, pretože sme ľudia, ktorí nedokážu úplne všetko. Ak sme sa do výzvy pustili s nadšením a poctivo, zamrzí nás, ak sa nám ju nepodarí dotiahnuť do úspešného konca. Na druhej strane vieme, že sme do nej dali všetku svoju energiu a nebudeme mať výčitky svedomia.
Nové výzvy a strach zo zlyhania
Výzvy v živote zdolávame tak, že do nich vkladáme určitú energiu, určitú prácu. Nie je jedno, kam smeruje naša energia. Ak sa vo svojom živote púšťame do malých výziev, do ich zdolania nám stačí vložiť málo energie (napr. keď sme deti a potrebujeme si zaviazať šnúrky). Pritom zažijeme slabý úspech. Tento počiatočný úspech sa stane po čase rutinou. Z rutinných vecí je zážitok úspechu malý. Na malé úspechy nebudeme časom hrdí práve preto, že sa stanú zautomatizovanými. Skutočne veľký pocit úspechu prežijeme vtedy, keď sa púšťame do nových výziev (napr. povedať svoj názor svojim rodičom; vyznať lásku človeku, ktorý o našich citoch nevie; oponovať šéfovi; začať podnikať; osamostatniť sa; začať chudnúť…). V ich uskutočnení je vzrušenie a výzva, ktoré pri rutinných veciach nie sú. Ak budeme prekonávať postupne seba samých nových výzvami, postupne si budeme viac a viac veriť. Čím viac úspechov dosiahneme, tým väčšie sebavedomie získame.
Výsledky nových vecí, nových výziev sú neznáme. Nevieme, či sa nám podaria alebo nepodaria. Ak sa do nových výziev zo strachu nepustíme, tak sa výsledok ani nedozvieme, pretože sa bojíme bolesti, ktorú by sme mohli v prípade neúspechu zažiť. Z toho vyplýva, že sa nám ani nepodarí vybudovať si sebadôveru akú by sme chceli.
Takže na jednej strane sú nové výzvy plné vzrušenia a na strane druhej paralýza kvôli strachu zo zlyhania a z bolesti.
Tak ako máme racionálnu aj emocionálnu inteligenciu, aj sebadôveru vieme budovať aj z racionálneho aj z emocionálneho hľadiska. Racionálnou inteligenciou si zabezpečíme napríklad finančnú nezávislosť, finančnú istotu, teda materiálno. Emocionálna inteligencia nám zabezpečí vnútorný, duševný pokoj, teda vyrovnanosť.
Otázka pružnosti
Život nám predkladá a prináša rôzne výzvy a konflikty. My sa k nim môžeme postaviť dvomi rozdielnymi spôsobmi. Prvý spôsob je, keď si povieme: „Však nejako bude“. Život nám „nahodil“. Takýto spôsob reagovania ukazuje, ako sa v praxi zbavujeme zodpovednosti. Kým sme mladí, štruktúra našej osobnosti je flexibilná. Počas života však často nedokážeme efektívne spracovávať rôzne traumy, rôzne výzvy. Tieto nesprávne spracované zážitky sa množia a vytvárajú strnulosť. Naša osobnosť sa stáva nepružnou. Čím sme starší aj naše reakcie na rôzne životné situácie budú menej pružné. V ťažkých chvíľach sa potom zlomíme.
Druhý spôsob, ako sa k výzvam postaviť je pružnosť. V prípade konfliktov sa im postavíme vedome s „otvoreným srdcom“. Aj v prípade takých výziev, ktoré sú nové, neznáme a ktorých sa bojíme. Dôležité je pritom si uvedomiť, že keď niečo riešime, môže to skončiť radosťou aj bolesťou. Nezáleží na tom, čo si o nás okolie bude myslieť. Záleží na tom, s akým pokojom si večer ľahneme do postele. Robíme to sami pre seba.
Sebadôveru si budujeme tým, že sa vedome púšťame do nových výziev, z ktorých máme strach. Čím viac úspechov zažijeme, tým budeme na seba viac hrdí.
Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa do odberu noviniek a nenechajte si ujsť žiaden nový príspevok.
Pre všetkých nových odberateľov sme prichystali DARČEK!
Ďalšie príspevky
KONFERENCIE: Učiteľ, reziliencia, empatia
Report z konferencie organizovanej Pedagogickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Stručne, jasne a výstižne.
Osobnosť a vzťahy – 3. časť: Základ a 4 nevyhnutné piliere zdravých vzťahov
Ako vieme zistiť, či žijeme v dobrom a funkčnom vzťahu? V článku sa dozviete, na čom je potrebné vo vzťahoch pracovať, aby boli pevné a stabilné.
Leadership a reziliencia: 7 znakov rezilientného lídra
Každý deň sa dostávame sa do situácií, pri ktorých nie je ľahké nachádzať tie najsprávnejšie riešenia. Leadership a reziliencia sú v tomto nápomocní ako lídrom, tak aj organizáciám.
Čo je reziliencia a jej 7 kompetencií
Reziliencia je kľúč k vašej transformácii na profesionálne aj súkromne úspešného a vnútorne vyrovnaného výkonného človeka. Nie je to však klasický „work-life balance“ prístup. Je to koncept.
Osobnosť a vzťahy – 2. časť: Rovný rovného si hľadá
28 000. Je to veľa alebo málo? Keď sa ľudí pýtam, povedia „dosť“. Vtedy ešte nevedia, že mám na mysli priemernú dĺžku života ľudí na Slovensku. 28 tisíc dní je približne 78 rokov života. Nie je to tak veľa a nie je jedno ako ich strávime.