Blog

KONFERENCIE: Učiteľ, reziliencia, empatia

Lucia Bacíková

4. november 2019

Dĺžka čítania: 6 min.

Prečítané: 1,535 x

Konferencie nielen organizujeme, ale sa ich aj sami zúčastňujeme. Hoci sme v poslednom čase mnohé navštívili, pár zaujímavých nám uniklo. Vtedy nám napadlo, že by bolo skvelé, keby niekto vždy napísal krátky sumár o jednotlivých konferenciách. Hlavné body a myšlienky, čím boli špecifické a zaujímavé. A tak dnes môžete čítať tento krátky článok. Vitajte v rubrike KONFERENCIE, v ktorej vám budeme prinášať krátky prehľad o konferenciách týkajúcich sa vzdelávania.

Začneme tou poslednou, ktorá sa konala 16.10.2019 na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave pri príležitosti 100. výročia založenia Univerzity Komenského v Bratislave. Katedra pedagogiky a sociálnej pedagogiky a Katedra predprimárnej a primárnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave organizovala medzinárodnú vedecko-odbornú konferenciu SÚČASNOSŤ A PERSPEKTÍVY PREGRADUÁLNEJ PRÍPRAVY UČITEĽOV. AKÁ JE A AKÁ BY MOHLA BYŤ PRÍPRAVA BUDÚCICH UČITEĽOV.

Zameranie

Záštitu nad konferenciou prevzala Dekanka Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Doc. RNDr. Edita Partová, CSc. Odborným garantom konferencie bola prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc. taktiež z Pedagogickej fakulty UK v Bratislave.

Zaujímavá a podnetná Konferencia s podtitulom “Aká je a aká by mohla byť príprava budúcich učiteľov” bola orientovaná na riešenie otázok spojených s osobnosťou učiteľa, jeho prípravou a pedagogickým pôsobením.

Tematickým zameraním konferencie boli veľmi aktuálne témy ako kompetencie učiteľa v 21. storočí, očakávania pedagogickej praxe od absolventov Pedagogických fakúlt, výzvy a problémy začínajúcich učiteľov či reflexia silných a slabých stránok prípravy budúcich učiteľov. Na konferencii bol vytvorený priestor pre prezentovanie riešených problémov, výskumných výsledkov a podnetov pre inovácie vo vzdelávacej teórii i praxi.

Po slávnostnom otvorení konferencie nasledovalo plenárne rokovanie a po ňom rokovanie v troch sekciách. Počas prestávok a obeda viacerí poslucháči pokračovali v diskusiách s rečníkmi, podobne aj na slávnostnom raute po skončení konferencie.

Program a príspevky

Program konferencie bol skutočne pestrý a svojim zameraním zaujal akademikov, učiteľov z praxe, študentov ako aj všetkých ostatných, ktorí sa vzdelávaniu venujú.

Z množstva podnetných príspevkov vyberáme príspevok prof. PhDr. Mirona Zelinu, DrSc. Pán profesor prezentoval vysoko aktuálnu tému Sebaregulujúce učenie – Self Regulated Learning. Zdôraznil dôležitosť toho, že je veľmi dôležité ako sa dieťa (ale vlastne každý) učí, teda spôsob akým sa učí, ale aj fakt, že musí vedieť prečo sa to učí. Musí v tom vidieť význam a zmysel.

Sebaregulujúce učenie vedie k sebautváraniu osobnosti a to prostredníctvom sebareflexie, sebahodnotenia, sebavedomia, sebakontroly, sebaregulácie a sebariadenia.

Na dané témy existuje množstvo odbornej literatúry, napr. Emocionálna inteligencia od amerického psychológa zaoberajúceho sa témami z oblasti emočnej a sociálnej inteligencie alebo pozornosti Daniela Golemana. Ďalej môžeme spomenúť Flow od renomovaného amerického psychológa maďarského pôvodu Mihalyiho Csikszentmihalyiho. Ak sa vám zdá jeho meno komplikované, pomôžeme vám ako ho vysloviť správne. Skúste ho vysloviť ako “chick sent me high” :).

Z ďalších mien, ktoré pán profesor odporúčal, môžeme spomenúť Viktora Frankla – rakúskeho neurológa a psychiatra, zakladateľa logoterapie, ďalej amerického psychológa, predstaviteľa humanistickej psychológie Carla Rogersa a jeho Person Centred Appproach – Prístup zameraný na človeka.

Na záver zaznelo meno amerického psychológa a jedného z najcitovanejších psychológov 20. storočia. Ak si myslíte, že to bolo meno Martin Seligman a jeho pozitívna psychológia a skvelá publikácia Vzkvétaní, tak si myslíte správne.

Absolútne súhlasíme s názorom pána profesora Mirona Zelinu v tom, čo treba deti učiť.

,,Deti treba učiť hodnotám. A učiteľ má byť reprezentant všeľudských hodnôt, má byť kongruentný a presvedčený o tom, čo robí a verí tomu.“

 
Tento názor podporil aj prof. PhDr. Erich Petlák, CSc., ktorý vo svojom príspevku Vzdelávanie pre budúcnosť – s aspektom na prípravu budúcich učiteľov hovoril o dvoch úlohách učiteľa. Jednou z nich ,,je učiť deti naučiť sa rozumieť sebe a svetu a druhou je pripravovať ich na celoživotné vzdelávanie. Ďalej je potrebné rozvíjať vzťah k práci a k hodnotám.“

Z ďalších zaujímavých príspevkov môžeme spomenúť príspevok Projekt Greenpower a jeho možnosti pre prípravu budúcich učiteľov od Mgr. Martina Knoteka z Greenpower To Schools OZ. Ide o project based learning zameraný na rozvoj soft skills. Dozvedeli sme sa, na ktorých školách projekt prebieha a aké podmienky musí škola vytvoriť.

Mgr. Martin Brestovanský, PhD. z Pedagogickej fakulty Trnavskej Univerzity predniesol príspevok na tému Didaktické reflexívne komunity: synergia vo vzdelávaní študentov učiteľstva a učiteľov v praxi, v ktorom hovoril o dôležitosti spoločného cieľa všetkých, ktorí sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním. Spomenul aj teóriu kolektívneho dopadu a možnosti jej využitia v našich podmienkach. Na záver svojho príspevku vyzval zúčastnených zapojiť sa k spoločnej aktivite, k projektu s názvom Deti nepočkajú.

Prezentujúci vo svojich príspevkoch zdôrazňovali dôležitosť záujmu učiteľa o žiaka, jeho osobnosť, záujmy a spôsob učenia ako kľúčové faktory vedúce k zmysluplnému učeniu. Konferenciu hodnotíme ako veľmi podnetnú, témy príspevkov boli zaujímavé, oceňujeme možnosť diskusií po každom príspevku.

Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa do odberu noviniek a nenechajte si ujsť žiaden nový príspevok.

Pre všetkých nových odberateľov sme prichystali DARČEK!

Prihlásiť sa a získať darček

Ďalšie príspevky