Blog
KONFERENCIE: Učiteľ, reziliencia, empatia
Lucia Bacíková
4. november 2019
Dĺžka čítania: 6 min.
Prečítané: 1,544 x
Konferencie nielen organizujeme, ale sa ich aj sami zúčastňujeme. Hoci sme v poslednom čase mnohé navštívili, pár zaujímavých nám uniklo. Vtedy nám napadlo, že by bolo skvelé, keby niekto vždy napísal krátky sumár o jednotlivých konferenciách. Hlavné body a myšlienky, čím boli špecifické a zaujímavé. A tak dnes môžete čítať tento krátky článok. Vitajte v rubrike KONFERENCIE, v ktorej vám budeme prinášať krátky prehľad o konferenciách týkajúcich sa vzdelávania.
Začneme tou poslednou, ktorá sa konala 16.10.2019 na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave pri príležitosti 100. výročia založenia Univerzity Komenského v Bratislave. Katedra pedagogiky a sociálnej pedagogiky a Katedra predprimárnej a primárnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave organizovala medzinárodnú vedecko-odbornú konferenciu SÚČASNOSŤ A PERSPEKTÍVY PREGRADUÁLNEJ PRÍPRAVY UČITEĽOV. AKÁ JE A AKÁ BY MOHLA BYŤ PRÍPRAVA BUDÚCICH UČITEĽOV.
Zameranie
Záštitu nad konferenciou prevzala Dekanka Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Doc. RNDr. Edita Partová, CSc. Odborným garantom konferencie bola prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc. taktiež z Pedagogickej fakulty UK v Bratislave.
Zaujímavá a podnetná Konferencia s podtitulom “Aká je a aká by mohla byť príprava budúcich učiteľov” bola orientovaná na riešenie otázok spojených s osobnosťou učiteľa, jeho prípravou a pedagogickým pôsobením.
Po slávnostnom otvorení konferencie nasledovalo plenárne rokovanie a po ňom rokovanie v troch sekciách. Počas prestávok a obeda viacerí poslucháči pokračovali v diskusiách s rečníkmi, podobne aj na slávnostnom raute po skončení konferencie.
Program a príspevky
Program konferencie bol skutočne pestrý a svojim zameraním zaujal akademikov, učiteľov z praxe, študentov ako aj všetkých ostatných, ktorí sa vzdelávaniu venujú.
Z množstva podnetných príspevkov vyberáme príspevok prof. PhDr. Mirona Zelinu, DrSc. Pán profesor prezentoval vysoko aktuálnu tému Sebaregulujúce učenie – Self Regulated Learning. Zdôraznil dôležitosť toho, že je veľmi dôležité ako sa dieťa (ale vlastne každý) učí, teda spôsob akým sa učí, ale aj fakt, že musí vedieť prečo sa to učí. Musí v tom vidieť význam a zmysel.
Sebaregulujúce učenie vedie k sebautváraniu osobnosti a to prostredníctvom sebareflexie, sebahodnotenia, sebavedomia, sebakontroly, sebaregulácie a sebariadenia.
Z ďalších mien, ktoré pán profesor odporúčal, môžeme spomenúť Viktora Frankla – rakúskeho neurológa a psychiatra, zakladateľa logoterapie, ďalej amerického psychológa, predstaviteľa humanistickej psychológie Carla Rogersa a jeho Person Centred Appproach – Prístup zameraný na človeka.
Na záver zaznelo meno amerického psychológa a jedného z najcitovanejších psychológov 20. storočia. Ak si myslíte, že to bolo meno Martin Seligman a jeho pozitívna psychológia a skvelá publikácia Vzkvétaní, tak si myslíte správne.
Absolútne súhlasíme s názorom pána profesora Mirona Zelinu v tom, čo treba deti učiť.
,,Deti treba učiť hodnotám. A učiteľ má byť reprezentant všeľudských hodnôt, má byť kongruentný a presvedčený o tom, čo robí a verí tomu.“
Tento názor podporil aj prof. PhDr. Erich Petlák, CSc., ktorý vo svojom príspevku Vzdelávanie pre budúcnosť – s aspektom na prípravu budúcich učiteľov hovoril o dvoch úlohách učiteľa. Jednou z nich ,,je učiť deti naučiť sa rozumieť sebe a svetu a druhou je pripravovať ich na celoživotné vzdelávanie. Ďalej je potrebné rozvíjať vzťah k práci a k hodnotám.“
Z ďalších zaujímavých príspevkov môžeme spomenúť príspevok Projekt Greenpower a jeho možnosti pre prípravu budúcich učiteľov od Mgr. Martina Knoteka z Greenpower To Schools OZ. Ide o project based learning zameraný na rozvoj soft skills. Dozvedeli sme sa, na ktorých školách projekt prebieha a aké podmienky musí škola vytvoriť.
Mgr. Martin Brestovanský, PhD. z Pedagogickej fakulty Trnavskej Univerzity predniesol príspevok na tému Didaktické reflexívne komunity: synergia vo vzdelávaní študentov učiteľstva a učiteľov v praxi, v ktorom hovoril o dôležitosti spoločného cieľa všetkých, ktorí sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním. Spomenul aj teóriu kolektívneho dopadu a možnosti jej využitia v našich podmienkach. Na záver svojho príspevku vyzval zúčastnených zapojiť sa k spoločnej aktivite, k projektu s názvom Deti nepočkajú.
Prezentujúci vo svojich príspevkoch zdôrazňovali dôležitosť záujmu učiteľa o žiaka, jeho osobnosť, záujmy a spôsob učenia ako kľúčové faktory vedúce k zmysluplnému učeniu. Konferenciu hodnotíme ako veľmi podnetnú, témy príspevkov boli zaujímavé, oceňujeme možnosť diskusií po každom príspevku.
Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa do odberu noviniek a nenechajte si ujsť žiaden nový príspevok.
Pre všetkých nových odberateľov sme prichystali DARČEK!
Ďalšie príspevky
Osobnosť a vzťahy – 1. časť: Nevyrovnanosť vo vzťahoch
Vedeli ste že až 80 % ľudí používa vo svojich životoch úplne nefunkčné vzorce správania? Nevedia kto sú, nepoznajú svoje ciele, prevláda v nich strach, doslova prežívajú zo dňa na deň. Čítajte a dozviete sa, prečo sú ľudia ne/šťastní vo svojich vzťahoch.
Ako zvládnuť stres? Pomôžu tieto techniky.
Stres je novodobou epidémiou 21. storočia. Naučte sa ho odrážať s využitím konkrétnych techník a cielenou prácou na kľúčových schopnostiach.
5 tipov, ako sa pripraviť na TOEIC® test
Chystáte sa v blízkej dobe na skúšku TOEIC®? Tento dvojhodinový test, ktorý posúdi vaše zručnosti v čítaní a počúvaní, môže byť pomerne náročný. Aby sme vám dopomohli k čo najlepšiemu výsledku, prečítajte si 5 tipov, ako sa na TOEIC® čo najlepšie pripraviť.
Viete, ktoré jazyky sa učia ľahšie?
Ak ste sa v minulosti učili viac než jeden cudzí jazyk, určite sami najlepšie viete, že nie každý ide rovnako ľahko. Zaujímalo nás, ktoré jazyky sa podľa odborníkov učia najľahšie, a naopak, s ktorými majú študenti najčastejšie problémy. Nahliadli sme teda do štatistík. Pozrite sa, čo sme zistili!
Efektívne a udržateľné vzdelávanie začína diagnostikou organizačnej kultúry
Chcete vedieť, ako vzdelávať zamestnancov efektívne a zároveň udržateľne? Začnite s diagnostikou a tvorbou organizačnej kultúry. V článku vám ukážeme, ako ju robíme my.