Konferencia Domáceho vzdelávania 2020 priamo doma v obývačke – 2. časť
7. december 2020
V predchádzajúcej časti sme hovorili o prieskume ohľadom domáceho vzdelávania a pozreli sme sa na pedagogický prístup Márie Montessori. Dnes budeme pokračovať o dôležitosti vedenia a vychovávania dieťaťa v plnej autonómii.
Čo to vlastne znamená autonómia dieťaťa?
Veľmi jednoducho povedané, dieťa chce rozhodovať samé o sebe. Nemýľme si to však s anarchiou. V rámci autonómie dieťaťa ide o to, že napríklad 2 ročné dieťa sa chce obuť alebo obliecť samé. Dieťa takto nadobúda pocit samostatnosti, dokázal/a som to. Na nás dospelých je, umožniť dieťaťu zažiť túto skúsenosť. Ďalej je potrebné umožniť deťom kontakt s deťmi.
Pán profesor Milan Hejný v tejto súvislosti spomenul výrok Jána Amosa Komenského o tom, že ,,učiteľ nemá byť príliš chytrý, ale viac trpezlivý.“
Pre nás dospelých z toho vyplýva dôležitosť time managementu a načasovania (timing), keďže deti potrebujú na jednotlivé úkony podstatne viac času.
Umožniť dieťaťu zažiť dennú skúsenosť je v plnom súlade s tým, ako funguje náš mozog a ako ukladá vedomosti.
Na základe skúseností sa v pamäti vytvára schéma (v jazyku to nazývame formát). Schéma sa vytvára pomocou konštrukcie (konštruktivizmus). To znamená, že každý si sám konštruuje schémy. Na tomto princípe funguje aj Hejného matematika. Keďže každé dieťa je iné a má iné predstavy, vytvorí si inú schému a v rámci diskusií si medzi sebou odovzdávajú skúsenosti a obohacujú sa o myslenie kamarátov. Ďalším princípom je princíp izomorfizmu. To znamená vidieť situáciu v rôznych obmenách.
Hejného matematika umožňuje deťom oveľa viac ako iba naučiť sa matematické vzorce či počítať. Jej princíp je založený na rešpektovaní autonómie a jedinečnosti dieťaťa – vytváranie si vlastných schém, konštrukcií. Ďalej umožňuje deťom rozvíjať a trénovať diskusiu a schopnosť pozrieť sa na situáciu alebo riešenie aj z pohľadu kamaráta. Rozvíjajú sa tak základy prezentačných zručností a empatického počúvania a porozumenia.
Po skvelej rannej prednáške pána profesora Milana Hejného pokračoval Martin Kuruc so svojou témou, ktorá výborne nadväzovala. Nemenej zaujímavá prednáška mala príznačný názov – Očakávania rodiča vs. vnútorná motivácia detí.
V zásade aj táto prednáška, podobne ako všetky, ktorých som sa v rámci tejto konferencie, zúčastnila, mali pre mňa jeden dôležitý odkaz. A tým bol: začať u seba, zistiť prečo to robím, starať sa o seba, svoje zdravie (fyzické aj psychické) a deti sú naše zrkadlo.
Neviem ako to vnímali ostatní účastníci konferencie, ale z otázok som mala pocit, že prevažne mamy riešili veci typu: ako mám motivovať …, čo mám spraviť, keď nechce …, ako mám riešiť… apod.
Čo sa motivácie týka, je to nekonečná téma. Od úplne najjednoduchšieho rozdelenia na vnútornú a vonkajšiu a ich ďalšie možné podskupiny. Pokračovať by sme mohli typmi tlakov, až ku kontrole či jej protipólu autonómii a všetkým medzi tým. Podstatný a kľúčový je pre mňa záujem a zmysel. Záujem realizovať a rozvíjať svoj vlastný potenciál na základe vnútornej motivácie. A vidieť zmysel v tom, čo robím a prečo to robím. Pokračovať sa dá zodpovednosťou a poslušnosťou.
Veľmi oceňujem, že na online konferencii dostala priestor téma Mindfulness – práca s pozornosťou, ktorá bola podľa mňa zlatou bodkou na záver. Podám vám len veľmi stručný prehľad prednášky Barbory Kamrlovej, ktorú si určite odporúčam pozrieť zo záznamu. Pod pojmom mindfulness si môžeme predstaviť všímavosť, meditáciu, rozjímanie, splynutie s prírodou, ovládanie emócií… V zásade venujeme vedome niečomu vedomú pozornosť. Dobrovoľne a z vlastného presvedčenia. Na druhej strane sa pozornosť od detí v škole (Dávajte pozor! Venujte mi pozornosť! Bavíš sa, nedávaš pozor!) vyžaduje. Tu už ale iným spôsobom a za iným účelom a hlavne s inou EMÓCIOU. O sile, dôležitosti a význame emócií v živote a procese učenia existuje obrovské množstvo odbornej literatúry a v neposlednom rade asi každý z nás zažil a vie porovnať aké to je robiť niečo s radosťou a robiť niečo s nechuťou či z donútenia. O stave flow sa v druhom prípade nedá vôbec hovoriť.
Čo z toho vyplýva pre nás dospelých, keď chceme, aby boli naše deti spokojné a šťastné? Je to jednoduché. Začať vedome pracovať na sebe.
Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa do odberu noviniek a nenechajte si ujsť žiaden nový príspevok.
Pre všetkých nových odberateľov sme prichystali DARČEK!
Ďalšie príspevky
Vzdelávanie na opačnom konci sveta
Zaujíma vás ako vyzerá vzdelávanie na Novom Zélande? Chcete sa dozvedieť viac? Čítajte v našom článku.
Slováci zaostávajú v angličtine najviac z V4, znalosti si však môžu rýchlo doplniť aj cez neo Professional
Slovensko značne zaostáva v rebríčku EF English Proficiency Index, ktorý hodnotí znalosť angličtiny v 100 krajinách sveta. Pomôcť môže aj nástroj na online výučbu.
Angličtinu sa deti najľahšie učia do 7 rokov. Nezmeškajte to!
Bez cudzieho jazyka sa zaobídeme asi už iba doma. Využite najlepšie obdobie na naučenie sa jazyka u svojich detí. Ako na to? Čítajte viac.
Projekt HAPPY SCHOOL 2020 pokračuje
Bližšie informácie o pokračovaní projektu HAPPY SCHOOL 2020.
Domáce vzdelávanie počas epidémie – 10. časť
V poslednej časti zo série Domáce vzdelávanie počas epidémie sa opäť pozrieme na vnútornú motiváciu. Tentokrát však z iného uhla pohľadu.