Blog

Konferencia Domáceho vzdelávania 2020 priamo doma v obývačke – 1. časť

daniel bacik fotka
Lucia Bacíková

7. december 2020

Dĺžka čítania: 4 min.
Prečítané: 838 x

8. ročník Konferencie Domáceho Vzdelávania sa kvôli koronakríze presunul priamo k nám domov. Napriek tomu, že účastníci nemali tento rok možnosť stretnúť sa osobne face to face a podeliť sa tak o svoje skúsenosti s domácim vzdelávaním, emócie, nadšenie a pozitívna energia sa šírili možno o to viac intenzívnejšie. Isté však je, že už teraz sa tešíme na spoločné stretnutia.

deti s ucitelkou sa ucia po anglicky

Podrobný program konferencie spolu s prednášajúcimi nájdete na webovej stránke www.domacaskola.sk. Nájdete tam aj postup ako sa k jednotlivým prednáškam dostanete a môžete si ich vypočuť zo záznamu.

Tento rok sme mali možnosť vyskúšať si domáce vzdelávanie všetci. Dôvod bol samozrejme iný ako ten, pre ktorý sa tak rodičia bežne rozhodujú. Niektoré dôvody sme opísali v blogu venovanom predchádzajúcemu ročníku konferencie už minulý rok. Viac informácií nájdete tu. 

Občianske združenie Domáce Vzdelávanie na Slovensku realizovalo v októbri 2020 prieskum na vzorke 132 domškolákov. Do prieskumu sa ďalej zapojilo 63 pedagógov a 80 rodičov.

Výsledky prieskumu jednoznačne hovoria v prospech domáceho vzdelávania (boli oslovení aj rodičia, ktorí reálne vzdelávajú svoje deti doma, ako aj tí, ktorí sa rozhodli pre vzdelávaciu skupinu).

Z množstva faktov vyberám hlavne dôvody, pre ktoré sa rodiny rozhodujú pre domáce vzdelávanie. Boli spomenuté vlastné potreby žiaka, hodnotnejšie využitie času, lepšie ukotvenie hodnôt rodiny, rozvoj talentov a koníčkov, lepšie zorganizovanie času s rodinou a pod. Ku všetkým dôvodom nájdete aj percentuálne zastúpenie.

Prieskum zároveň vyvracia mýty o domškolákoch. Napríklad komunikáciu s pedagógmi na kmeňovej škole ako veľmi dobrú hodnotí až 62% pedagógov a ako ťažkú alebo zlú nikto. Úroveň vedomostí ako vynikajúcu ohodnotilo 41% pedagógov v porovnaní s klasickými školákmi. A v schopnosti vyjadriť svoj názor domškoláci vysoko prevyšujú klasických školákov.

Prieskum sa pozrel aj na vzdelanie a ďalšie vzdelávanie rodičov domškolákov. Ukončené vysokoškolské vzdelanie má 91,9 % rodičov, zvyšok má ukončené stredoškolské vzdelanie. Rodičia sa ďalej podľa potreby pravidelne vzdelávajú.

Prieskum sa zaoberal aj deťmi, ktoré z rôznych dôvodov prechádzajú z domáceho vzdelávania do klasickej školy. Hlavným dôvodom bol hlavne prechod na druhý stupeň základnej školy, keďže na Slovensku stále nemáme zákonne umožnené domáce vzdelávanie aj na druhom stupni ZŠ. Učitelia hodnotili zručnosti týchto detí veľmi kladne a vysoko, a takisto vyzdvihovali úroveň kritického myslenia, kreativity a nápadov.

Toľko k prieskumu a prejdeme k ďalším dôvodom pre domáce vzdelávanie. Z viacerých prednášok a samozrejme aj skúseností vyplýva, že dôvody pre domáce vzdelávanie môžu byť jednoducho vyjadrené napríklad aj touto fotografiou.

deti s ucitelkou sa ucia po anglicky

Domáce vzdelávanie lepšie umožňuje rozvoj dieťaťa v súlade s vývinovými obdobiami podľa Márie Montessori. Mária Montessori prirovnáva vývin dieťaťa k metamorfózam hmyzu, pričom každé toto obdobie má svoj význam a trvá približne 6 rokov. Nazýva sa aj senzitívne obdobie. V každom z týchto období dochádza k nadobúdaniu určitej samostatnosti.

V období ranného detstva (0-6 rokov, vrchol 3 roky) dochádza k fyziologickej a biologickej samostatnosti. Dieťa je ako špongia, nasáva všetko čo vidí, počuje, vníma a napreduje obrovským tempom. Súvisí to aj s tým na akej vlnovej frekvencii funguje mozog u detí do 6-7 rokov. Dieťa ešte nemá vyvinuté kritické myslenie, a preto je nesmierne dôležité harmonické prostredie. (M. Montessori nazýva prostredie pripraveným prostredím). Harmonickým prostredím máme na mysli hlavne VZŤAHY. Deti si osvojujú to, ako má vyzerať svet. Toto obdobie sa vyznačuje tým, že dieťa je v POHYBE a osvojuje si REČ. Práve preto je toto obdobie ideálne na osvojovanie si cudzieho jazyka v POHYBE a pomocou ZMYSLOV a EMÓCIÍ. U nás ponúkame kurzy anglického jazyka Teddy Eddie založené na tomto princípe.

V období detstva (6-12 rokov) dochádza k mentálnej samostatnosti. U detí dochádza k rozvoju kritického myslenia a morálky, obrovskej kognitívnej kapacite a aktivite. Rozvíja sa abstrakcia a schopnosť imaginácie, prehlbujú sa sociálne potreby a práca v skupine.

V období adolescencie (12-18) sa rozvíja sociálna samostatnosť a v období dospelosti (18-24) duchovná a morálna samostatnosť. V období dospelosti si vytvárame finálne hodnoty a smerovanie, máme potrebu užitočnosti, pretože to dodáva sebahodnotu.

V rámci pripraveného akceptujúceho prostredia (či už v podobe domácej školy alebo školy rešpektujúcej osobnosť a jedinečnosť každého dieťaťa) má dieťa v spolupráci so sprievodcom možnosť napredovania v rámci jeho možností. Učí sa ako vytvárať plán činností, pripravuje si denník úloh, časový harmonogram (rytmus dňa), pracuje v zmiešanej skupine. Vytvára sa tak vzťah k osobe a k učeniu, v ktorom dieťa musí na základe vytvorenia emócie vidieť zmysel. Všetky vymenované aktivity patria k životne dôležitým zručnostiam, a preto je veľmi dôležité rozvíjať ich už u detí.

Nielen deti, ale aj my dospelí, si rozvíjame životné zručnosti. Možno práve v období domáceho vzdelávania v čase pandémie sme mohli na sebe pozorovať aká dôležitá je schopnosť efektívnej komunikácie, empatie, rešpektu, úcty, porozumenia, viery v potenciál dieťaťa a jeho prirodzeného vývinu.  Na to, aby sme v tejto dobe našli na toto všetko energiu je veľmi dôležité komunikovať sám so sebou, byť autentický, vzdelávať sa a pracovať na svojej reziliencii. Napríklad aj na našich tréningoch.

Domáce vzdelávanie nám tak dáva možnosť rásť spolu s dieťaťom. O dôležitosti autonómie budeme pokračovať v ďalšej časti.

Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa do odberu noviniek a nenechajte si ujsť žiaden nový príspevok.

Pre všetkých nových odberateľov sme prichystali DARČEK!

Ďalšie príspevky

Učíte sa po nemecky? Robíte dobre?

Učíte sa po nemecky? Robíte dobre?

V súčasnosti sa všade vo svete čoraz viac stáva, že firmy od svojich zamestnancov vyžadujú znalosť anglického jazyka. Ale čo my, ktorí sa učíme nemčinu? Robíme vôbec dobre? Dozviete sa v článku.