Blog
KONFERENCIE: Kiwi, kivi, KiVy
Lucia Bacíková
11. december 2019
Dĺžka čítania: 6 min.
Prečítané: 1,183 x
Cieľ a zámer konferencie KiVy
Cieľom, zámerom a poslaním KiVy je sieťovanie škôl, učiteľov a zdieľanie metód. Budúci učitelia majú možnosť inšpirovať dobrými príkladmi z praxe od skúsenejších kolegov. Výber je naozaj bohatý. Prednášky či workshopy prebiehajú naraz v troch miestnostiach a niekedy je naozaj ťažké rozhodnúť sa na ktorú ísť. Posúďte sami. Na výber boli prednášky a workshopy aj na tieto témy:
- motivácia a rozvoj sebaregulácie,
- výber učiva, prostriedkov a metód pri výučbe,
- rozvoj pedagogickej spôsobilosti,
- formovanie postojov a budovanie integrity žiaka v triede,
- rozvoj kritického myslenia,
- dávanie a prijímanie spätnej väzby,
- …a mnohé iné.
Okrem toho boli predstavené prebiehajúce projekty, napr. ExpEdícia skús, skúmaj, spoznaj a Civilizácia – projekt vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť.
Pomyselnou čerešničkou na torte bolo predstavenie vzdelávacej skupiny Edulienka – otočme školu o 180 stupňov. Počas skvelého interaktívneho workshopu mali budúci učitelia možnosť zažiť jej atmosféru a popri tom aj diskutovať s učiteľmi z Edulienky.
Ťažko vybrať z množstva zaujímavých príspevkov len pár, ale pokúsim sa. Budem hovoriť o motivácii, dôvere či vzťahu žiaka a učiteľa.
Martin Kuruc z Pedagogickej Fakulty UK hovoril o tom Ako motivovať dieťa, prečo učiť inak, čo podporovať u detí a prečo “dôvera neexistuje”.
Všetci sa asi zhodneme v tom, že učenie je vnútorná potreba. Inak by sme sa nenaučili sedieť, chodiť, či rozprávať. Ide o vnútornú motiváciu.
Je vôbec potrebné motivovať dieťa? A ak áno, tak ako?
Najjednoduchšie sa to dá vysvetliť na príklade malého dieťaťa. Čo je potrebné k tomu, aby sa naučilo sedieť, chodiť, rozprávať?
Okrem toho, že musí byť pripravené fyzicky a neurologicky, musí tu byť vzťah. Vzťah k matke a otcovi (alebo osobe starajúcej sa o dieťa), ktorí dávajú podnety, poskytujú bezpečie, rozprávajú sa s dieťaťom.
A čo chodenie? Keď je dieťa pripravené začne skúšať, skúsi a spadne, vstáva, ide okolo stola, skúsi znova, znova padne. No už po niekoľkých pokusoch spraví prvý krok a potom ďalší a ďalší. Až nakoniec chodí, behá, skáče.
Aká bola úloha nás dospelých? Ako sme dieťa motivovali, aby začalo chodiť, rozprávať? Bolo vôbec potrebné motivovať ho zvonku?
Potrebný bol vzťah a podmienky na to, aby samo mohlo rozvíjať kompetenciu byť schopné a samostatné a tým sa motivovalo vnútorne samé. A nechali sme ho robiť chyby.
A teraz si predstavme situáciu, keď sa dieťa učí v škole písať alebo čítať. Prečo tu narážame na strach z odovzdania zodpovednosti? Prečo máme strach odovzdať zodpovednosť deťom? Podporujeme deti v odvahe experimentovať? Necháme ich robiť chyby? Rozumieme im, ich potrebám a záujmom, vytvárame bezpečné prostredie, máme so žiakmi vzťah?
V roku 2017 bol v Centre pedagogického výskumu UK realizovaný výskum motivácie na vzorke 1550 detí.
Viete koľko detí sa učí z vnútornej potreby, motivácie?
Iba 7% detí odpovedalo, že sa učí, lebo ich to baví, 20% v tom vidí pre nich samotných zmysel, 33% chcú pochvalu, resp. sa nechcú hanbiť, 40% sa chce vyhnúť trestu.
Čo sa teda vôbec učíme, keď máme strach?
Prestávame sa učiť. Už nemáme vnútorné ciele, nedochádza k osobnému rastu, ALE nasledujeme vonkajšie ciele. Čakáme odmenu či pochvalu na základe čoho si budujeme imidž. Neskôr finančný úspech či moc. A ako sa vonkajšie ciele a tlak neustále zvyšujú, prestávame ich stíhať napĺňať. A čo sa deje potom? Rezignácia, vyhorenie, depresia.
Akému posolstvu sa deti takto “učia”? Čo sa učia, ak sa učia, aby sa vyhli trestu alebo aby sa nemuseli hanbiť?
Učia sa dôverovať, veriť sami sebe? Nie je sebadôvera či viera vo svoje schopnosti jednou z kľúčových kompetencií potrebných pre spokojný a zmysluplný život?
A keďže deti sa učia pozorovaním, najlepšie je ísť im príkladom. Teda veriť, dôverovať samým sebe. A prestať mať strach. Až potom môžeme dôverovať deťom, potom oni neprestanú dôverovať samým sebe. A o to by nám dospelým predovšetkým malo ísť.
Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa do odberu noviniek a nenechajte si ujsť žiaden nový príspevok.
Pre všetkých nových odberateľov sme prichystali DARČEK!
Ďalšie príspevky
Podcast: Reziliencia s Prof. Léom Brunom, Ph.D
V júni sme mali vzácnu návštevu z Brazílie. Profesor Léo Bruno, Ph.D. pôsobí na Fundação Dom Cabral, Nova Lima, Brazil a na Universidade do Estado do Amazonas/ESO, Brazil. Tentokrát sa s nami podelil o výsledky výskumu, ktorý bol zameraný na rezilienciu a leadership.
Základné veci, ktoré potrebujete vedieť o strese.
Stres je jedným z najväčších problémov, ktorému čelí západný svet. Ľudia sú stále viac a viac vystavovaní narastajúcemu tlaku, aby dokázali prežiť a dosiahnuť úspech v konkurenčnom prostredí. Sťažujú sa, že deň nemá dosť hodín na to, aby všetko stihli a kladú na seba extrémnu záťaž, aby všetko zvládli. To znamená, že zanedbávajú sami seba a svojich blízkych, čím zhoršujú svoje zdravie a pohodu.
Čítam, čítaš, čítame.
Mnoho rodičov sa sťažuje, že nevedia priviesť deti k čítaniu. A veru, naviesť ich na túto cestu môže byť niekedy ťažký oriešok. Prečo sú knihy tak dôležité? Prečo schopnosť čítať dokáže človeku zmeniť život? A prečo môže byť čítanie pre deti na začiatku tak ťažké? Je nevyhnutné, aby deti čítali najskôr klasické knihy a až potom texty na obrazovkách? Toto a mnohé ďalšie zaujímavé informácie sa dozviete v najnovšom blogu s názvom Čítam, čítaš, čítame.
Najúčinnejší spôsob ako sa v tomto roku konečne naučiť cudzí jazyk.
Koľkokrát sa vám stalo, že ste sa zapísali do kurzu cudzieho jazyka? A ako dlho vydržalo vaše prvotné nadšenie? Stáva sa vám, že začínate stále znova a znova? Tak potom potrebujete niečo výnimočné. A tým je jazykový pobyt na mieru. Priamo v zahraničí. Spojíte tak príjemné s užitočným. Chcete sa zdokonaliť v cudzom jazyku priamo v zahraničí, no neviete, ako na to?
Konflikty sú ako choroba …
V časopise Med-Art uverejnili článok o konfliktoch od našej kolegyne Elenky Moravčíkovej s názvom Konflikty sú ako choroba, ak im nepredídeme, treba ich čo najskôr liečiť.
