Domáce vzdelávanie počas epidémie – 9. časť: Skúška dospelosti.

NAVŽDY SA ZACHOVÁ V PAMATI STUŽKOVÁ alebo MATURITA – SKÚŠKA DOSPELOSTI  ZRUŠENÁ.

Tento rok. Zatiaľ.

Po sérii opatrení, odporúčaní a usmernení, ako napríklad zrušené známky, monitory, testovanie, zrušenie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky (viac v blogu s názvom Jediná istota je zmena) prišlo niečo, čo asi málokto čakal. A to aj napriek  povoleniu zo strany hygieny. ZRUŠENÉ MATURITY. Prečo aj napriek povoleniu došlo k ich zrušeniu? Je to iba kvôli súčasnej situácii?

Približne 41 000 maturantov tento rok nebude maturovať. Mnohí z nich sa zrejme potešili a vydýchli si. Veď, spomeňte si na svoju ,,skúšku dospelosti“. A ozaj možno toto vôbec nazvať skúškou dospelosti? Čo si pamätáte z onoho dňa/dní?

Prvý oblek, elegantné topánky? Kŕče v bruchu, spotené dlane, stres, prebdené noci? A nakoniec toho všetkého hrdosť, že áno zvládla som to.

Ale čo vlastne?

Naučiť sa predpísané množstvo tém, zadaní, naspamäť vedieť zložité vzorce, názvy zlúčením, či rokov z dejepisu?

Alebo som zvládla vypracovať projekt, prezentovať výsledky môjho malého výskumu či zaujať postoj zrelého dospelého človeka, zvládnuť stresovú situáciu … ?

Roky sa ozýva volanie po tom, že deti a mladých ľudí treba pripravovať na reálny život a že popri nadobúdaní vedomostí, treba rozvíjať aj zručnosti. Aké zručnosti sa rozvíjajú pri skladaní maturitnej skúšky?

Kritické myslenie? Vytrvalosť? Húževnatosť? Schopnosť pracovať v tíme? Schopnosť zhodnotiť, čo skutočne potrebujem a čo sa mám naučiť iba pre to, že to bude treba na maturitu?

Áno, toto býva častá odpoveď  na otázku, na čo mi to bude, pripadne bude to treba na maturitu? A, ak je odpoveď, áno bude to treba na maturitu, tak nevidím zmysel v tom, aby sa to niekto učil, len pre maturitu. V nadobúdaní vedomostí a zručností treba vidieť význam a zmysel.

Neviem ako vy, ale ja som pred vyše 20 rokmi, maturitou získala pocit, že sa dokážem naučiť obrovské množstvo vedomostí. Môj pocit hrdosti dostal prvú facku pri požiadavkách na vysokej škole. Vypracovať esej, referát, prezentáciu, prípadovú štúdiu … a takto postupne som sa dozvedala nové slová. Čo to vlastne mám spraviť?

Nie, neznevažujem prácu všetkých mojich učiteľov na gymnáziu, boli tam aj skutoční nadšenci, bolo ich síce len pár, ale vďaka aj za nich. Tí robili, čo mohli, vedeli či chceli. No stále mali zviazané ruky, lebo ,,toto budete potrebovať na maturitu a toto si maturanti zapíšte, na toto sa vás budeme pýtať.“

Nepýtali sme sa na čo nám to bude, pýtali sme sa len či nám to bude treba na maturitu.

A potom po rokoch, keď som začala učiť, som od maturantov dostávala už aj otázku ,,na čo nám to v živote bude.“

A je skvelé, že sa už nebáli spýtať. Rozmýšľali, chceli vedieť, chceli vidieť význam a zmysel. Nebrala som to ako drzosť, lebo aj takto sa na to niektorí pozerali, brala som to ako spätnú väzbu, zrkadlo a záujem.

V tom, že dnes nezažijú tisíce maturantov stres z ťahania otázky nevidím problém. Lebo toto dnes nie je problém. Dnes je problém niekde inde. Či už celosvetovo alebo v našom školstve. ALE problémy sú na to, aby sa riešili.

A verím, že sme začali. Že konečne dôjde k zmene v systéme vzdelávania, hodnotenia, ukončovania štúdia na rôznych typoch škôl.

A vlastne možno nás takto všetkých, aj tých, čo máme papierovo skúšku dospelosti za sebou, čaká teraz skutočná skúška dospelosti. S tým rozdielom, že hodnotiť ju budeme sami pred sebou a so sebou a s tým rozdielom, že nemáme predpísané témy, zadania, nemáme zadefinované štandardy a otázku si neťaháme. Tu sme dostali všetci rovnakú. Jej riešenie je však na každom jednom z nás.

Nemyslím si, že tohtoroční a po nich možno aj ďalší maturanti, to majú ľahšie, pretože nemusia predstúpiť pred komisiu. Nie, majú to oveľa ťažšie.

Museli sa prispôsobiť úplne novej situácii, boli zo dňa na deň vytrhnutí z zo zabehnutého života, museli sa naučiť zorganizovať si deň, samoštúdium, ustriehnúť si dôležité termíny či pomôcť v domácnosti. A toto všetko v neistote. V neistote o tom, kedy budem maturovať, ako, a či vôbec. Ako toto ovplyvní moje ďalšie štúdium doma či v zahraničí.  Museli sa naučiť kriticky zhodnotiť obrovské množstvo informácií. A áno aj pracovať v tíme a o to ťažšie to majú, že je to v takto náročnej situácii. Ich život bol prevrátený naruby, museli sa naučiť byť doma, byť sami so sebou, počúvať seba a iných.

Myslím, že ak toto zvládli a zvládajú, tak by bez akýchkoľvek problémov zvládli aj maturitu. A my, ktorí sme zvládli maturitu, máme teraz možnosť zvládnuť spolu s nimi ďalšiu skúšku dospelosti.

Takže, milí maturanti, maturitu ste zvládli.  A podľa mňa ste prví maturanti, ktorí zvládli skutočnú prvú skúšku dospelosti. Gratulujem vám.

Čakajú nás, ale spolu ďalšie skúšky dospelosti. Držme si palce.

Ďalšie príspevky