Domáce vzdelávanie počas epidémie – 5. časť: Čo motivuje deti pri učení sa jazyka?

V poslednom článku venovanému vzdelávaniu doma sme priniesli pohľad na motiváciu a dnes pokračujeme cudzím jazykom. Pre obšírnosť tejto témy bude blog rozdelený na viac častí.

Nahradenie školského vyučovania v domácom prostredí je pre veľkú časť rodičov náročné. Pri vyučovaní nižších ročníkov rodičia ešte zvládnu pomáhať deťom s vypracovaním príkladov a úloh. Ako ale pomôcť dieťaťu  pri učení sa cudzieho jazyka, ak rodič predmetný jazyk neovláda?

V nasledujúcich riadkoch vám popíšeme, aké sú efektívne metódy učenia cudzieho jazyka u detí, či je možné, aby rodičia efektívne naučili deti cudzí jazyk. Kde často pri učení (sa) cudzieho jazyka robíme chyby a ako sa im vyvarovať.

Ako sa učia deti cudzí jazyk

Ak chceme, aby učenie cudzieho jazyka u detí bolo efektívne, je potrebné, aby sme čo najviac brali ohľad na aktuálnu kognitívnu (rozumovú) ako aj emočnú úroveň dieťaťa. Materinský jazyk sa neučíme, ale si ho osvojujeme v procese sociálnej interakcie. Dieťa vie, že ak chce, aby mu v rodine a neskôr aj v spoločnosti rozumeli, musí rozprávať takým jazykom, akým rozprávajú ľudia okolo neho. Rozprávať dvomi jazykmi je namáhavé a náročné. Preto nielen deti ale aj dospelí často zlyhávajú pri učení sa cudzieho jazyka. Ak sa chceme naučiť nový jazyk alebo ak chceme naučiť nový jazyk dieťa, je dôležité, aby sme si vytvorili situácie, kedy nový jazyk aj potrebujeme. Čím je dieťa mladšie, tým konkrétnejšie potrebuje vedieť, prečo sa má niečo učiť.

Je to pre zábavu a prináša to dieťaťu pozitívne emócie? Áno, tak sa to ochotne naučí.

Je to niečo čo potrebuje k prežitiu? Aj tieto úlohy zvládne ľahko.

Je to niečo, čo mu učiteľ prikázal, no neprináša to dieťaťu radosť, zábavu a dá sa bez toho prežiť? Potom sa dieťa nemá prečo učiť. Jeho záujem je obmedzený a všetko mu dlho trvá.

Učenie jazyka by malo dieťaťu prinášať pozitívne emočné naladenie a dieťa by malo mať vnútornú motiváciu sa učiť (chcem sa učiť, potrebujem to vedieť). Ľahko sa ale o tom píše, ťažšie sa to zrealizuje.

Čo nás motivuje pri učení sa jazyka?

• Deti a aj my dospelí máme radi príbehy. Zábavné, príjemné, v ktorých sa vieme identifikovať s hlavnou postavou. Keď sa učíme cudzí jazyk, mali by byť príbehy krátke, pre deti zo začiatku maximálne na 5 minút.

• Deti dokážu udržať pozornosť na jednu aktivitu približne 5 minút (prváci) a my – dospelí cca. 20 minút. Učiť sa 45 minút cudzí jazyk je únavné, polovicu času deti rozmýšľajú nad tým, čo by chceli namiesto toho robiť. Venujte aktivite v cudzom jazyku preto len 5 max. 10 minút denne namiesto 45 minút 2x týždenne.

• Sociálny kontakt je jedna zo základných podmienok osvojenia si reči. Reč sa osvojuje v procese komunikácie s inou osobou. Čím viac počúvam cudzí jazyk, tým mu lepšie rozumiem a čím cudziemu jazyku lepšie rozumiem, tým skôr začnem rozprávať. Nenáhlite sa. Deti sa nemusia počas prvého mesiaca, či polroka rozprávať. Dôležité je, aby rozumeli novému jazyku.

• Potreba porozumieť novému jazyku. Až keď si jazyk dostatočne napočúvajú, začnú rozprávať. (Aj tu je množstvo individuálnych odlišností. Sú deti, ktoré chcú hneď všetko skúsiť a takéto deti pravdepodobne tiež začnú veľmi rýchlo opakovať po učiteľke, alebo rodičoch, či aplikácii a sú deti, ktoré potrebujú dlhší čas, aby si osvojili melódiu reči a spôsob rozprávania v novom jazyku.

• Pozitívne emócie, radosť, smiech. Prečo? Možno si pamätáte ako ste sami boli v škole na hodine anglického/nemeckého jazyka a ako ste sa báli, že Vás vyvolajú a poviete niečo nesprávne a ostatní sa Vám budú smiať. Tento strach rozprávať druhým jazykom mala väčšina z nás. Ako sa ho môžeme zbaviť a ako ho nenaučiť aj naše dieťa? Jednoducho, neopravujte na začiatku chyby. Viem, že veľa učiteľov sa teraz zhrozilo. Ale to čo podporuje rozvoj rozprávania v novom jazyku je snaha dieťaťa sa dorozumieť. Ak povie niečo čiastočne slovensky, čiastočne v novom jazyku, popletie gramatiku, nie je to zlé. Môžete zareagovať spôsobom: “Aha, rozumie, chceš odo mňa toto a toto?” A následne bez toho, aby ste dieťa upozornili na jeho chyby, poviete mu celú vetu správne. Dieťa pravdepodobne odpovie: “Áno, chcem to.” Takto sa učí rozprávať novým jazykom bez toho, aby malo strach z chýb. Pretože chyby a miešanie dvoch a viacerých jazykov je úplne prirodzené a je len ukážkou toho, že dieťa chce rozprávať novým jazykom.

• Hrajte sa s jazykom. Ukáže mu, že ani vy všetko neviete, občas niečo musíte vyhľadať, uistiť sa. Vymyslite deťom na jednotlivé slová gestá a učte sa slová a gestá spoločne.

• Urobte si z učenia sa nového jazyka rutinu vo svojom každodennom živote.

V ďalšej časti prinesieme praktické ukážky na zmysluplné osvojovanie si cudzieho jazyka.

Ďalšie príspevky