Domáce vzdelávanie počas epidémie – 3. časť: Online a offline

V predchádzajúcej časti sme predstavili užitočné tipy na hladký prechod na vzdelávanie doma a dnes sa bližšie pozrieme na možnosti online a offline vzdelávania v domácom prostredí.

Ako môžeme v súčasnej situácii zavretých škôl realizovať vzdelávanie doma? Aké máme možnosti? Kde hľadať inšpiráciu? Ako sa zorientovať v množstve webov a  facebookových skupín? Ktoré sú užitočné a ponúkajú zdroje a ktoré sú skôr na ,,pokec“ mám a zdieľanie receptov na koláč? Aj keď upiecť si koláč spolu s deťmi je výborná príležitosť na tréning viacerých zručností.

Možno vás budú zaujímať rôzne podporné skupiny. Na tejto stránke nájdete aj všetky dôležité termíny (zápisy do škôl, škôlok …).

Interaktívny systém výučby anglického jazyka nájdete aj u nás.

Takže v súčasnej situácii máme veľa zdrojov, ale v zásade len dve možnosti. Online a offline domáce vzdelávanie. Alebo lepšie a presnejšie povedané online a offline vzdelávanie doma, keďže možnosti na pobyt vonku a stretávanie sa s inými deťmi sú obmedzené.
 

Online vzdelávanie

Niektoré školy prešli v tejto situácii na online domáce vzdelávanie, čo nám veľmi pomôže. Dieťa sa ráno v určenom čase pripojí, prihlási na online domáce vzdelávanie. Takto sa ,,stretne“ s učiteľmi a spolužiakmi či kamarátmi. Dieťa je tak v kontakte aj s niekým iným ako s rodinou. Vy môžete tento čas využiť na svoju prácu. Nepôjde to zrejme hneď, dieťa si potrebuje zvyknúť na nový spôsob. Preto, ak vás dieťa požiada o pomoc, buďte tam pre neho. Postupne však nechávajte zodpovednosť za online vzdelávanie na dieťati.

Vy sa ale stále zaujímajte, čo sa dialo a deje. Skúste sa namiesto „Čo bolo v škole?“ spýtať ,,Čo nové si sa dnes dozvedel/a? Pripojili sa dnes všetky deti? Ako sa majú? Je učenie sa cez počítač pre teba ľahšie alebo ťažšie? Prečo? Ukážeš mi, čo ste dnes kreslili, vymodelovali, vytvorili? Treba niečo dokončiť? Potrebuješ s niečím pomôcť? Budete potrebovať na najbližšiu hodinu farbičky, lepidlo?“.

Ak príde dieťa s výkresom alebo výtvorom z papiera či plastelíny, skúste namiesto jednoduchého: „Ty si ale šikovný/á!“, ktoré hodnotí dieťa, „zhodnotiť“, podať spätnú väzbu inak.

Napríklad: „Vidím, že si použila viacero farieb a obrázok sa mi veľmi páči. Vidím detailne nakreslený dom a vedľa stromu pestrofarebné kvety…“

Jednoducho opíšte, čo vidíte. Pýtajte sa a zaujímajte sa. Napríklad: „Tam hore na obrázku to vyzerá, že z tých oblakov bude pršať.“

Skúste nájsť detaily a spýtajte sa na ne. „Toto v okne je kvet? Táto bodka bude asi gombík na košeli.“ Dieťa to poteší oveľa viac, uvidí takto váš skutočný záujem.

Ak vaša škola posiela mailom iba zadania, ktoré treba vypracovať a vám sa zdá, že je ich veľa alebo práve naopak málo, komunikujte s učiteľmi. Mnohí z nich sa s touto formou vzdelávania stretávajú prvý raz v živote. Komunikácia školy a rodiny je teraz viac než potrebná. Povedala by som, že až kľúčová.

Offline vzdelávanie

Čo sa dá naučiť offline?

Práve teraz máme, viac ako inokedy, možnosti na zapojenie detí do bežných vecí. Nakupovať ich síce nie je vhodné brať so sebou, ale môžu

• zistiť, čo je potrebné dokúpiť a napísať nákupný zoznam. Mladšie deti si budú trénovať písanie. Staršie môžu vyriešiť nákup. Môžeme dokonca určiť sumu, ktorú majú k dispozícii. Budú tak rozmýšľať na čo minú peniaze a zhodnotia, čo skutočne rodina momentálne potrebuje kúpiť. Trénujú základy finančnej gramotnosti.
• ak si chcú upiecť už spomínaný koláč, bude potrebné, aby zistili, či majú všetky suroviny, a ak nie, tak vymyslia alternatívu.
• môžeme diskutovať o zdravých a nezdravých potravinách, o dôležitosti vyváženej stravy, príjme tukov, bielkovín, cukrov a s tým spojenom význame pohybu a športu
• pri varení a pečení si skvelo precvičia gramy, kilá, litre, mililitre, stupne Celzia. Zistia prečo a ako sa suroviny spoja, zlepia alebo nezlepia. Uvidia, že olej vypláva na povrch a ak ich to zaujme budú sa pýtať, zisťovať, hľadať. No a v neposlednom rade budú čítať, hoci len krátky recept, ale možno ich kuchárska kniha zaujme.
• zrejme takmer všetci poznáme generáciami overené pokusy s klíčením fazule či šošovice. Dajte tomuto pokusu vyšší level. Jednu misku dieťa môže polievať, druhú nie, tretiu dá do tmavej miestnosti a podobne. A aby sa cítilo ako skutočný vedec, nech si značí do tabuľky čo sa v jednotlivých miskách deje. A možno si ušije aj plášť.
• pozrite si spolu fotky rodiny. Všetky deti zaujíma kto je kto a kde a kedy žili ich prastarí rodičia. Môžete začať s vytváraním rodokmeňu. Pre mladšie deti je vhodné nakresliť rodokmeň v podobe stromu, staršie ale pokojne aj mladšie, ak ich to zaujme, môžu pátrať ďalej a zisťovať aj to, kedy a kde sa kto narodil, žil, prípadne odišiel do inej krajiny. Ak máte doma veci po vašich starých, či prastarých rodičoch, ukážte ich deťom. U nás je úplne top lodný kufor po prastarom otcovi, s ktorým sa v 50 rokoch 20. storočia vrátil po takmer 30 rokoch z Kanady. Je zdrojom nekončiacich otázok prečo, ako, kedy a čo tam robil, ako išiel a podobne.

Takto by som mohla pokračovať ďalej, ale stačí jednoducho len vnímať, počúvať a zapájať deti. O ich otázky a záujem sa báť nemusíme. Určite prídu. Deti takto prejavujú prirodzenú vrodenú túžbu učiť sa. My si zase trénujeme empatiu a trpezlivosť.  A vzájomne posilňujeme naše vzťahy.

Deti si z tejto situácie nebudú pamätať zadania a to, či odovzdali veci na čas, ale to čo v nich zostane je to, ako sa v tejto situácii cítili.

V nasledujúcej časti sa viac dozviete o vnútornej motivácii a prirodzenej túžbe detí učiť sa.

Ďalšie príspevky