Blog

Domáce vzdelávanie počas epidémie – 1. časť: Zastavme sa a zaujmime postoj. 

Lucia Bacíková

24. marec 2020

Dĺžka čítania: 5 min.

Prečítané: 884 x

Tento blog mal byť pôvodne o inom. Ale človek mieni a vírus, situácia, vesmír, príroda, pán Boh – doplňte si sami – mení. A tak dnes môžete čítať prvú časť zo série blogov venovaných domácemu vzdelávaniu počas epidémie či karantény. V nedávnom blogu o homeschoolingu som spomínala, že homeschooling nie je cesta pre každého, ale je to jedna z možností.

V momentálnej situácii už celkom neviem, či to stále platí. Zrazu sme sa všetci rodičia, chtiac-nechtiac, ocitli v pozícii učiteľov a z našich detí sa zo dňa na deň stali, veľmi naozaj veľmi zjednodušene povedané, homeschooleri. V podstate bez akejkoľvek prípravy, bez toho, aby sa ich a nás niekto pýtal, bez toho, aby to bolo pre nich a nás to pravé.

A to je tá podstata, ten rozdiel medzi súčasným stavom a reálnym homeschoolingom. Dôvody, pre ktoré sa rodičia rozhodnú pre domáce vzdelávanie sú diametrálne odlišné od súčasnej situácie. Táto situácia tu ale je a je len na nás ako ju zvládneme.

 

Okrem toho rodičia, ktorým to povaha ich práce dovolí, prešli na homeoffice, a to už je naozaj situácia, ktorá vyžaduje zachovanie chladnej hlavy. A to som ešte nespomenula bežný, momentálne však v istých, teda takmer všetkých veciach obmedzený, chod domácnosti. 

Ak sa aj vám zdá, že toto je naozaj veľa aj na koňa, tak je to úplne v poriadku. 

Ja som takisto mama prváčky, ktorá je vedená na domácom vzdelávaní, ALE formou vzdelávacej skupiny, čo v praxi znamená, že každý deň trávi v tejto skupine minimálne doobedie a AJ tam prebieha jej vzdelávanie. Zrazu je však doma aj ona a z domáceho vzdelávania formou vzdelávacej skupiny sme zo dňa na deň prešli na domácu školu. Presnejšie povedané domácu školu v období epidémie, teda bez možnosti stretávať sa s iným  deťmi, či už sú alebo nie sú domoškoláci, bez možnosti návštev ihrísk, múzeí, kín, no a v neposlednom rade starých rodičov.

Ak mám byť úprimná, prvý týždeň som tajne a asi aj naivne dúfala, že je to len týždeň (naša Edulienka je zavretá od 10.3.), no po vyhlásení, že sa zatvárajú školy na celom Slovensku na dva týždne som sa na to pozrela reálne.

Reálne v zmysle toho, že vzhľadom na situáciu vo svete a u nás, to budú veľmi pravdepodobne viac ako dva, teda pre nás tri týždne. Možno to budú mesiace, to zatiaľ nikto nevie povedať.

Ako teda zachovať chladnú hlavu? Ako zvládnuť už aj tak náročnú situáciu a popri tom pracovať z domu a v neposlednom rade prebrať na seba rolu učiteľa?

Je to úplne nová situácia pre každého z nás. Má toľko rovín, že v tomto blogu/blogoch ich nie je možné obsiahnuť a ani to nie je cieľom.

Môžeme o tom všetkom diskutovať, pozerať sa z rôznych uhľov pohľadu, kritizovať, obviňovať, ale tým si veľmi nepomôžeme.

Čo nám, ale veľmi zásadne pomôže a čo je potrebné urobiť ako prvé, je prijať túto situáciu a zaujať postoj. A to, aký postoj si zvolíte záleží len na vás samých. Toto máte vo svojej moci iba vy.

No dobre a čo teraz?

Teraz si dáme snickers… kávu, čaj, pustíme hudbu, pôjdeme na prechádzku, či si zabehať, dáme si horúci kúpeľ alebo naopak ľadovú sprchu a potom si pustíme komédiu namiesto siedmych správ za deň, prečítame knihu…

Odporúčam Hľadanie zmyslu života od Viktora Frankla. Alebo obsiahlu Spontánnu evolúciu od Bruca Liptona. Teraz je na ne naozaj čas a doba. A možno ste ich už dlho mali odložené, ale stále nebol akosi čas.

No a čas je tá úplne prvá vec, ktorú nám táto situácia ponúka. Čas na deti, rodinu, seba, knihy, umytie okien, upratanie skrine, presadenie kvetov, upratanie vonku či vo vnútri domu, bytu alebo ešte lepšie samých seba.

Bude to tak ľahké alebo tak náročné ako si to sami spravíte.

Stačí sa pozrieť koľko času získame tým, že nemusíme ráno cestovať do školy a potom do práce a poobede to isté.

Koľko času ušetríte robením domácich úloh, ak ich vaše dieťa dostáva.

No a keďže čas je vzácny a môžeme alebo ho máme v tejto chvíli dosť, či práve naopak menej, treba si určiť priority a dať dňu určitý časový rámec.

Ako teda prežiť na tomto nútenom homeschoolingu? Nemusí to byť o prežití, ale môžete si ho užiť.

Deti a v podstate aj vy si kľudne môžu pospať dlhšie, napríklad o čas, ktorý ušetríte cestovaním do školy. Nehovorili ste si pred pár týždňami, trčiac v rannej zápche, že keby som nemusel ísť dnes do práce a mohol byť doma? Alebo využite tento čas na cvičenie, máte konečne čas.

Pokiaľ to situácia dovolí pracujte vtedy,  keď sa dieťa učí. Pri starších deťoch by to nemal byť problém. Pri mladších netlačte na pílu. To posledné čo teraz potrebujú, je získať odpor k učeniu. Postupne však prenechávajte zodpovednosť na dieťati.

Ideálne je dodržať režim dňa, teda venovať sa učeniu doobeda. A aj tu si určime priority, berme ohľad aj na učiteľov, pre drvivú väčšinu z nich je to niečo s čím sa stretávajú prvý raz v živote. Dajme im, deťom a sebe čas. Aj oni alebo teda my všetci  sa potrebujeme naučiť ako učiť a učiť sa online. Ak sa vám zdá, že zadaní a úloh je veľa či málo, dajte tomu čas. Dieťa nemusí teraz spraviť všetko. Teraz nie je dôležité, či vyráta všetky príklady, napíše krasopisne 3 strany a prečíta na prvý raz stranu v šlabikári. Teraz potrebuje čas. Čas na to, aby si zvyklo na novú situáciu. A to isté platí aj pre vás rodičov, pre učiteľov a vlastne pre nás všetkých.

Takže máme čas. To je to prvé, čo sme získali. Zaujmime postoj a využime ho správne.

ďalšej časti sa dozviete, čo je potrebné spraviť pre hladký prechod na vzdelávanie doma.

Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa do odberu noviniek a nenechajte si ujsť žiaden nový príspevok.

Pre všetkých nových odberateľov sme prichystali DARČEK!

Ďalšie príspevky

Hybridná práca

Hybridná práca

Pandémia urýchlila prijatie flexibility a home office. Mnoho spoločností zistilo, že zamestnanci sú produktívni aj mimo kancelárie, čomu prispôsobilo aj svoju firemnú politiku. Kancelárska práca sa z veľkej časti digitalizuje, čiže je možné vykonávať ju prakticky odkiaľkoľvek.

Erasmus plus – Marek Hlinka

Erasmus plus – Marek Hlinka

Prinášame blogy od účastníkov medzinárodnej mobility v rámci akreditácie Erasmus plus v chorvátskom Vukovare. V prvej časti si prečítate pohľad Mareka Hlinku.