Blog

Čo sa deje keď klameme seba samých?

Peter Sunyík

11. december 2019

Dĺžka čítania: 7 min.

Prečítané: 1,788 x

Predstavme si dieťa, ktoré sa socializuje tak, že je svedkom toho, ako rodičia ukazujú navonok svetu úplne inú tvár rodiny, než aká v skutočnosti vo vnútri je. Navonok sa tvária, aký majú pekný vzťah, držia sa za ruky, aké dobré sú rodinné oslavy, žijú v mieri a láske. Medzi štyrmi očami sa však hádajú a ukazujú prstom jeden na druhého: “Nevidíš, koľko pre vás pracujem, ja si toto nezaslúžim, som na všetko sama… atď.”
Dieťa sa v takejto rodine učí to, že rodičia od neho vyžadujú také správanie, aké oni sami nedodržiavajú. Navonok sa tvária, že sú silní a šťastní ale vo vnútri nie sú. Navonok ukazujú inú tvár, akú v skutočnosti majú. Na základe tohto učenia sa dieťa naučí hrať rolu, v ktorej vyzerá silno a sebavedomo, vo vnútri však nie je. A ani si to neuvedomuje. Ukazuje takú tvár, akou chce byť, v skutočnosti nedisponuje takými vlastnosťami. Čiže klame seba samého a klame aj okolitému svetu.
 

Ak klamem, tak sa nebudem mať rád

A tu prichádza dôležitý moment: Ak sa takto správam, začnem sa nemať rád tak, že si to ani neuvedomujem. Klamem sebe, že som silný, v skutočnosti cítim, že hrám iba rolu, predstavu silného, a keďže som sa to naučil hrať dokonale dobre, okolie tomu nakoniec uverí. Klamstvu. Lenže, ak klamem, tak sa nebudem mať rád, pretože nie som autentický, následkom toho moje sebavedomie klesá, následkom toho nebudem vedieť riešiť problémy v oblasti emocionálnych konfliktov.

Príklady:
„Cítim, že sa mi niečo nepáči, ale nepoviem to nahlas.“
„Cítim, že som nespokojný, ale nič neurobím preto, aby som to zmenil.“
„Neviem zareagovať na konflikt druhého človeka, pretože vo mne je neporiadok. Neviem efektívne zvládať konfliktné situácie.“
„Neustále očakávam riešenie zvonka, pretože sa iba tvárim, že som silný, v skutočnosti nie som.“

Následkom tohto vo mne silnie túžba po láske, v práci túžba po uznaní. Ak už si sám seba nevážim, tak chcem, túžim po tom, aby ma pohladili, aby ma uznávali, aby mi hovorili láskavé slová, ktorým ja mám tendenciu uveriť. Túžba po uznaní a neustála potreba pozitívnej spätnej väzby je následkom klamania seba samého. V skutočnosti budem manipulovateľný, tvarovateľný, ovplyvniteľný a za to všetko si môžem iba JA sám. Takýto ľudia sú neustále hladní, ako upír potrebuje krv, oni potrebujú pekné slová. V bežnej reči si dokonca títo ľudia ani nevšimnú, že keď hovoria o realite, v skutočnosti hovoria o svojich snoch, túžbach. Do svojej reči vkladajú iba túžbu, ako by to malo byť. Prejavuje sa to smútkom, obchádzaním konfliktov, nedostatkom sebadôvery, kŕčovitým správaním a pritom všetkom sa často tvária, že sú šťastní.

„To si vyprosím“ pramení z nedostatku sebadôvery

Napríklad vo vzťahu, obaja majú deravé vrecká a strácajú peniaze. Stretnú sa a povedia si: „Koľko veľa peňazí máme, akí sme spolu šťastní.“ Jeden s nedostatkom sebadôvery sa bude cítiť bezpečne pri tom druhom. Kým je tam ten druhý, nerozmýšľa nad svojimi slabosťami, nad svojimi démonmi, nad svojimi strachmi, pretože sa cíti pri tom druhom zdanlivo bezpečne a nazýva to povedzme „šťastím“.
Na úrovni spoločnosti to platí rovnako. Neistý človek je ješitný, urážlivý, hnevlivý. Prejavuje sa to slovami „To si vyprosím…“. Stačí, aby počuli, videli, zažili akúsi šablónovitú správu a oheň je na streche. Nesmierne ľahko sa nechajú manipulovať.
 
 
Ako je to teda s uvedomením?

U sebavedomého človeka takúto hru so sebou samým nevidieť. Nezameriava svoju pozornosť iba na riešenie problémov, ale aj na využívanie svojich silných stránok a na uvedomovanie si svojich hodnôt. Tie dokonca vníma a vidí aj v druhých ľuďoch. Na to, aby sme sa vyvíjali, aby sme boli šťastní, aby sme kvitli, je potrebné prestať klamať seba, svoje okolie a začať na sebe pracovať. Takáto práca na sebe môže byť dlhodobý proces a môže byť bolestivý. Ľudia, ktorí chcú začať žiť plnohodnotne a s úsmevom, si potrebujú uvedomiť najmä toto: „Som človek s mäsa a kostí so svojimi anjelmi aj démoni“ (čiže silnými a slabými stránkami). Ak to dokážeme prijať, uvedomíme si, že nie je hanba hovoriť o svojich slabinách, o chybách, o bolestivých skúsenostiach.

Nie je hanba povedať: „Áno, viem, uvedomujem si, že dokážem byť sebecký a aj zlomyseľný a závistlivý, keď nedávam pozor a tým dokážem ublížiť svojmu okoliu. Viem o tom, pracujem na tom.“ Takto komunikuje uvedomelý človek. Tento stav nie je dobrý alebo zlý. Môže ma niečo tešiť, môže ma niečo trápiť a všetko je moje, patrí to ku mne. Uvedomenie je dokázať hovoriť o svojich bolestiach, nájsť korekcie na svoje slabé stránky, zistiť v čom klamem seba a ostatných. Uvedomenie je jedinečné pre ľudí. Šťastný život a uvedomenie idú ruka v ruke. Neklamem seba, ani ostatných okolo seba. Neničím seba, ani svoje okolie.

Poďme späť k výchove

Východiskom by mohlo byť napríklad to, keby rodičia naučili deti prijímať radosť a strach vo svojich životoch. Jedno aj druhé k nám patria. Takisto naučiť deti byť úprimný k sebe a k okoliu, naučiť ich práci, vzťahom, úcte, vyrovnávaniu sa s negatívnymi zážitkami. Nie iba rutinnú výchovu, ale naučiť deti mať radosť zo života. Nie automatizovať lásku ale naučiť si vážiť vzťahy. Naučiť deti to, že ak zlyhajú v niektorej oblasti, tak ich to nemá zničiť, pretože sú to naďalej dobrí ľudia. Rozprávať sa s nimi o uvedomovaní si hodnôt, o hľadaní práce, o tom, že holuby nepadajú pečené z neba, o sexualite, o trpezlivosti. Povedať dcére: „Keď dokončíš univerzitu a nájdeš si prácu, je možné, že tvoj šéf nebude dostatočne uvedomelý a možno bude k tebe milý, ale bude ťa chcieť dostať do postele. Všímaj si tieto a tieto varovné signály…“ . Alebo synovi: „Je pravda, že si múdry, ale môže sa stať, že ťa vyhodia z práce, pretože šéf bude chcieť tvoje miesto dať svojmu bratrancovi…“.
Dieťa dokáže prijať, že má šancu uspieť, že má svoje hodnoty a že aj ostatní majú svoje hodnoty. Prvý krok je naučiť deti toto všetko vidieť v sebe. A k tomu je potrebné byť dospelým rodičom. Z dieťaťa sa stane dospelý iba vtedy, ak má doma dospelého rodiča. A ten neklame.

Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa do odberu noviniek a nenechajte si ujsť žiaden nový príspevok.

Pre všetkých nových odberateľov sme prichystali DARČEK!

Ďalšie príspevky

Podcast: Reziliencia s Prof. Léom Brunom, Ph.D

Podcast: Reziliencia s Prof. Léom Brunom, Ph.D

V júni sme mali vzácnu návštevu z Brazílie. Profesor Léo Bruno, Ph.D. pôsobí na Fundação Dom Cabral, Nova Lima, Brazil a na Universidade do Estado do Amazonas/ESO, Brazil. Tentokrát sa s nami podelil o výsledky výskumu, ktorý bol zameraný na rezilienciu a leadership.

Základné veci, ktoré potrebujete vedieť o strese.

Základné veci, ktoré potrebujete vedieť o strese.

Stres je jedným z najväčších problémov, ktorému čelí západný svet. Ľudia sú stále viac a viac vystavovaní narastajúcemu tlaku, aby dokázali prežiť a dosiahnuť úspech v konkurenčnom prostredí. Sťažujú sa, že deň nemá dosť hodín na to, aby všetko stihli a kladú na seba extrémnu záťaž, aby všetko zvládli. To znamená, že zanedbávajú sami seba a svojich blízkych, čím zhoršujú svoje zdravie a pohodu.

Čítam, čítaš, čítame.

Čítam, čítaš, čítame.

Mnoho rodičov sa sťažuje, že nevedia priviesť deti k čítaniu. A veru, naviesť ich na túto cestu môže byť niekedy ťažký oriešok. Prečo sú knihy tak dôležité? Prečo schopnosť čítať dokáže človeku zmeniť život? A prečo môže byť čítanie pre deti na začiatku tak ťažké? Je nevyhnutné, aby deti čítali najskôr klasické knihy a až potom texty na obrazovkách? Toto a mnohé ďalšie zaujímavé informácie sa dozviete v najnovšom blogu s názvom Čítam, čítaš, čítame.

Najúčinnejší spôsob ako sa v tomto roku konečne naučiť cudzí jazyk.

Najúčinnejší spôsob ako sa v tomto roku konečne naučiť cudzí jazyk.

Koľkokrát sa vám stalo, že ste sa zapísali do kurzu cudzieho jazyka? A ako dlho vydržalo vaše prvotné nadšenie? Stáva sa vám, že začínate stále znova a znova? Tak potom potrebujete niečo výnimočné. A tým je jazykový pobyt na mieru. Priamo v zahraničí. Spojíte tak príjemné s užitočným. Chcete sa zdokonaliť v cudzom jazyku priamo v zahraničí, no neviete, ako na to?

Konflikty sú ako choroba …

Konflikty sú ako choroba …

V časopise Med-Art uverejnili článok o konfliktoch od našej kolegyne Elenky Moravčíkovej s názvom Konflikty sú ako choroba, ak im nepredídeme, treba ich čo najskôr liečiť.